Články‎ > ‎

Pôstna katechéza: Odpustenie III.

uverejnené 21. 3. 2017, 12:23 používateľom Božka Bzdilíková   [ aktualizované 21. 3. 2017, 12:24 ]
Téma dňa: Prvé kroky na ceste odpustenia

Opakovanie:
Podstatou odpustenia je dobrovoľná zmena v úmysloch, postojoch a emóciách voči vinníkovi. Keď odpúšťam, zbavujem sa pocitu krivdy, rozhorčenia, nenávisti, strachu, ktoré voči vinníkovi pociťujem; zanechávam túžbu po pomste či ublížení vinníkovi; prestávam ho démonizovať.
Keď odpúšťa niekto mne, získavam v očiach ľudí, ktorých som zranil, novú hodnotu; prežívam novú situáciu, v ktorej už neriskujem žiadnu odvetu, potupu ani hanbu. Ak odpustenie pochopím a prijmem, zažijem požehnanie, ktoré sa na mne prejaví uzdravením mysle aj tela.

Kroky na ceste k odpusteniu
1. Rozhodnutie: Chcem
Najťažší krok každej cesty, a o ceste k odpusteniu ani nehovorím, je úplne prvý krok: chcieť odpustiť. Nikto, kto tento veľký krok urobí, sa nemusí hanbiť, ani vtedy, keď bezprostredne ešte nevidí ovocie odpustenia. Milosť v nás totiž začína pôsobiť už vtedy, keď sa rozhodneme, že nechceme žiť s neodpustením a túžime odpustiť. Len čo sa vydáme na cestu odpustenia, každým krokom – malým či veľkým, sa v nás bude táto milosť rozvíjať a bude nás poháňať vpred. Keď sa pozvoľna otvoríme odpusteniu, dospejeme k nemu, a to nielen v tejto jednej špecifickej situácii, ale aj v mnohých iných. Mení sa náš postoj a čnosť odpustenia v nás nebadane rastie.
Pre väčšinu z nás je odpustenie veľmi náročné. A pritom by sme tak nesmierne radi odpustili! Ale nedokážeme to. Problém je čiastočne v tom, že nechápeme, čo je obsahom odpustenia: myslíme si napríklad, že odpustenie vyžaduje zmierenie aj vtedy, keď to nie je potrebné. Alebo si možno myslíme, že odpustiť znamená poprieť, že vôbec nejaký problém existuje, alebo jednoducho sa len prestať hnevať, akoby nijaký neexistoval. Je správne hnevať sa, keď sa ľudia zle správajú, a je nesprávne predstierať, že ich zlé správanie nám vlastne nevadí. Obávame sa, že sa budeme musieť kvôli odpusteniu vystaviť ďalšiemu útoku, ďalšej bolesti, aj keď to tak vôbec nie je.
Problém s odpustením spočíva do značnej miery v tom, že jednoducho nevieme, ako na to. Ja aj chcem odpustiť, zúfalo hľadám spôsob, ako sa zbaviť bolesti, prežívania krivdy a ako sa vyliečiť zo svojich zranení, no nemám ani poňatie, ako to urobiť, ako prakticky postupovať, ako si vysvetliť to, čo budem na ceste za odpustením prežívať.

Dôležité je podľa chcenia aj konať! Ak neviem, ako, sú tu ľudia, na ktorých sa môžem obrátiť. Je tu literatúra, ktorá ma môže sprevádzať.

2. Spytovanie svedomia a ak treba, spoveď

„Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému“ (Ž 103).


Neodpustenie – aj to „zabudnuté“, zatlačené do podvedomia, vyvoláva množstvo zlyhaní – počnúc živením negatívnych myšlienok (odsudzovanie) cez ohováranie, osočovanie, nenávisť... Až po iracionálne konanie, ktoré si možno ani nevieme vysvetliť. Často je to pri neodpustení sebe (potrat, zlyhanie vo vzťahu, v prijatej úlohe...). Preto nám spytovanie svedomia môže pomôcť objaviť, z čoho pochádza náš vonkajší hriech...

Chcem vás pozvať využiť čas piatkových adorácii počas pôstu - je tu možnosť prísť sa porozprávať s kňazom, či prijať sviatosť zmierenia.
Je normálne, ak kresťan žije bez ťažkého hriechu...

Nabudúce: Kroky na ceste odpustenia: 7 fáz:
- odmietanie, popieranie
- sebaobviňovanie
- rola obete
- rozhorčenie
- prijatie reality
- opätovné zapojenie sa do života
- odpustenie