Články‎ > ‎

Pôstna katechéza: Odpustenie IV.

uverejnené 29. 3. 2017, 11:08 používateľom Božka Bzdilíková   [ aktualizované 29. 3. 2017, 11:10 ]
Téma dňa: Sedem fáz cesty odpustenia

Opakovanie: prvé kroky – chcieť a spytovanie svedomia s prípadnou spoveďou

7 fáz:
- popieranie
V tejto fáze sa zo zranenia neuzdravíme, ani keby sme v nej strávili nekonečné množstvo času. Tu neuzdravuje totiž čas, ale náš aktívny prístup k odpusteniu. Aby sme sa dostali bližšie k odpusteniu, aby sme vyriešili svoj problém, musíme najprv vedome akceptovať, čo sa stalo, a vedome si priznať, že sme zranení. Musíme sa s plnou vážnosťou uistiť o svojej vlastnej hodnote a potvrdiť, že nie sme zranení len fyzicky či emocionálne, ale bytostne. Musí nám byť úplne jasné, že čo sa stalo, sa nestotožňuje s našou predstavou o tom, čo je „správne“ alebo „fér“ – a že sme rozhorčení a je nám celej záležitosti ľúto.

- sebaobviňovanie
Sebaobviňovanie je však rovnakou pascou ako popieranie. Obviňovaním seba za to, čo sa stalo, totiž len prispievam k bolesti z pôvodného útoku, pretože sa zaň akoby opakovane trescem. Sebaobviňovaním si len sypem soľ do rán. Pomocou neho sa neuzdravím o nič viac, ako sa neuzdravím popieraním toho, čo sa stalo, pretože sebaobviňovanie spočíva v dômyselnejšej a vycibrenejšej forme popierania – popierania samotnej prirodzenosti toho, čo robí človeka človekom, popierania jeho krehkosti a zraniteľnosti, ktoré človek nevie v živote kontrolovať.

- rola obete
Ak nie som zranený vlastnou vinou, som nešťastnou obeťou okolností alebo nejakého zlomyseľného tyrana. Pochopenie a uznanie, že človek je obeťou, je významným krokom vpred v procese uzdravovania z nejakého útoku alebo nešťastia. Človek pripúšťa, že utrpel zranenie a že toto zranenie nemohol ako obeť nijako ovplyvniť – spôsobil mu ho niekto druhý alebo ho zapríčinili zlé okolnosti. V tejto fáze má zranený človek prvýkrát možnosť pochopiť jadro problému: som zranený a bezbranný vo svete, ktorý môže byť zlý a neľútostný, a ja sa s týmito hroznými vecami musím vyrovnať a naučiť sa s nimi žiť.

Keď si priznám, že som zranený a že to nie je moja chyba, že to, čo sa stalo, je nespravodlivé, nemal som na to žiadny vplyv a dialo sa to proti mojej vôli, vnímam všetko, čo sa stalo, správne a jasne a musím sa s tým vyrovnať. Z tohto postoja však ľahko skĺznem do iného: že moje zranenia a bezbrannosť sú natoľko hrozné, výnimočne nespravodlivé či kruté, že radšej zotrvám v role obeti, ktorá si vyžaduje zvláštny ohľad. Ak si z tohto niekto urobí stredobod svojho života, svojho názoru na svet, svojich rozhovorov, tak sa hlboko mýli a situáciu nechápe správne. Popiera totiž podstatnú časť reality, že život každého človeka je krehký, zraniteľný a mimo jeho kontrolu. Popiera možnosť, že každý človek si zaslúži súcit, podporu a pomoc, ktorú si vlastná rola obete vyžaduje. Uniká mu pravá podstata – že naša vlastná bolesť a zraniteľnosť sú iba jedným z aspektov podmienok života človeka.

- hnev
Hnev je zdravou reakciou na zneužívanie druhým človekom. Dodáva nám nové sily a povzbudzuje nás konať vo svete, v ktorom popieranie, sebaobviňovanie a rola obete vedie k pasivite a povoľnosti. Motivuje nás k tomu, že sa máme zastať seba samého! Postav sa za to, čo je správne! Nedovoľ, aby to nespravodlivosti, zlu alebo nejakému zločincovi len tak prešlo!

Hnev, ktorý podnecuje k pomste, je zlý. Hnev namierený proti nespravodlivosti je dobrý. Vyznačuje hranicu medzi vecami alebo situáciami, ktoré daný problém predstavujú. Nahnevať sa na nespravodlivosť je zdravá a dobrá vec! Znamená návrat zdravého úsudku – schvaľovať dobré a zavrhovať zlé. Nechať sa však hnevom pohltiť a vôbec sa neusilovať zbaviť sa ho je deštruktívne. To je cesta k nikdy nekončiacej zlosti, pomste a nenávisti. Vo svete, v ktorom sa hnev stane stredobodom nášho života; vo svete, v ktorom už nebudeme vedieť na nič reagovať inak iba v hneve, stane sa z nás zosobnené zlo – budú z nás agresívni ľudia plní hnevu, ktorí ním zamoria každú situáciu, každý vzťah. Toto neuzdraví naše zranenia! Skôr tým, že svojím hnevom nakazíme všetkých vo svojom okolí, spôsobíme mnohým ľuďom nové zranenia a naštrbíme ďalšie vzťahy.


Dokončenie nabudúce