Články‎ > ‎

Pôstna katechéza V.

uverejnené 3. 4. 2017, 6:41 používateľom Božka Bzdilíková   [ aktualizované 3. 4. 2017, 6:43 ]
Téma dňa: Sedem fáz cesty odpustenia – dokončenie 

Posledné fázy:

- prijatie reality

Prijatie reality znamená oveľa viac než len porážku hnevu a zatrpknutosti. Znamená rozhodnutie zbaviť sa minulosti, jednoducho akceptovať, že už je preč. Realitu musíme prijať v celej jej úplnosti: prišli sme o niečo dobré, avšak aj ten okamih straty už pominul, je preč. Teraz sme tu, v tomto novom svete a musíme sa nanovo zapojiť do jeho chodu. Musíme sa zbaviť minulosti, pohnúť sa vpred a prijať prítomnosť, v ktorej žijeme. Toto je zdravá reakcia – úprimná reálna snaha opäť sa s odvahou zapojiť do života.

Neviem prestať myslieť, ale môžem rozhodovať o tom, o čom rozmýšľam.

Milosť a odpustenie – milosť spolupracuje s prirodzenosťou.

Čo ak som prešiel všetky etapy a stále sa vo mne ozýva hnev, nenávisť, odpor...? – modlitba za uzdravenie zranení, duchovný zápas, preskúmanie, či som sa do niektorej etapy znovu nedostal, či odpustenie bolo úplné, či nenastalo nové zranenie, ktoré otvorilo strú ranu... (vedieť oddeliť to, čo už bolo odpustené, od nového zranenia)...


- opätovné zapojenie sa do života

Fáza prijatia reality nás však paradoxne privádza späť, presne na začiatok celého uzdravovacieho cyklu. Všetky svoje reakcie sme už odložili do minulosti. Odmietli sme sa na túto minulosť sústrediť a nechať si od nej diktovať. Žijeme v prítomnosti! Začíname odznova s čistým štítom, sú z nás noví ľudia v novom svete. Všetko toto je veľmi dobré a zdravé – je to však zároveň nová, rafinovanejšia forma popretia. Pravda je totiž taká, že nie sme novorodenci, začínajúci s čistým štítom. Stále sme produktom všetkých svojich doterajších skúseností a zážitkov, všetkého, čo sme cítili a čo sme pretrpeli, všetkého, čo sme niekomu spôsobili my alebo čo niekto urobil nám. Neexistuje spôsob, ako sa tejto principiálnej pravde vyhnúť. Vo fáze prijatia reality sa začíname zapájať do nových vecí, stále sme však ešte neprepojili svoje nové „ja“ so svojou minulosťou, a práve preto nás môže táto minulosť kedykoľvek nečakane prepadnúť a vtiahnuť nás späť do fázy popierania, hnevu, roly obete alebo sebaobviňovania.

Úplné uzdravenie si preto vyžaduje komplexné prepojenie toho, čím sme teraz, s tým, čím sme boli predtým. Pokiaľ nezačleníme všetky svoje skúsenosti a všetko, čo prežívame, do súvislého celku a nestotožníme sa s ním, naša minulosť a všetky naše staré reakcie vyplávajú kdekoľvek a kedykoľvek na povrch s možnosťou opäť na nás zaútočiť a podraziť nás. Nato, aby sme sa celkom uzdravili, musíme prijať seba a celú svoju minulosť až podnes úplne a bez akýchkoľvek podmienok.


- odpustenie

V čase, keď už aktívne reagujeme na svet okolo nás, čo je charakteristické pre fázu prijatia reality a rozvážnejšie prenikáme do podstaty vecí, čo je zas typické pre fázu opätovného zapojenia sa do života, pociťujeme, že sa začína diať niečo mimoriadne. Zľahka, jemne a takmer nebadane sa blížime k zázraku pravého odpustenia. Jedného dňa sa zobudíme a uvedomíme si, že bolesť, hnev a rozhorčenie sú preč. Odpustili sme!


Na budúce – odpustenie ako súčasť sviatosti

Kniha Odpustenie – nenechať si to pre seba!