Nedeľné zamyslenia: Výzva (7. nedeľa v Cezročnom období)
Akú radikálnu zmenu zmýšľania dnes požaduje Ježiš! Cirkev k jeho príkazu milovať nepriateľov ako prvé čítanie uvádza príklad kráľa Dávida, ktorý tiež musel zmýšľať radikálne ináč ako ľudia jeho doby. Veď zabiť nepriateľa bolo vtedy normálne, priam žiadúce. No Dávid hovorí: „Nie!"
Ježiš žiada rovnakú zmenu zmýšľania. Milovať nepriateľov. Možno si pomyslíme, že jemu to bolo ľahké, veď je Boží Syn. Nezabudni však, že bol aj človek! A nezabudnime tiež, že to bol Boh, kto ako prvý začal milovať nepriateľov. Počnúc Adamom, ktorý ho zradil. Končiac mnou či tebou. Všetci sme boli Bohu nepriateľmi. A on nás napriek tomu hľadal, vyslobodil, prijal naspäť. Čiže miloval Nádherne to dnes ospevuje žalmista: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne" (Ž 103, 8).
„Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás." Tieto slová dnes počúvame ako spev pred evanjeliom, aby sme vedeli, že Boh od nás žiada len to, čo Ježiš, teda Boh sám robil. Nie je to nič nemožné. Ako sme nosili obraz pozemského človeka, Adama, tak teraz nosme obraz nebeského človeka, Krista (pozri 1 Kor 15, 49).
V súvislosti z radikálnosťou Ježišových požiadaviek sa mi v mysli vynárajú obrazy zo synodálnych stretnutí v našom malom spoločenstve. Témy a otázky, ktoré otvárame a na ktoré hľadáme odpovede, nám na jednej strane odhaľujú biedu nášho farského spoločenstva. Lebo otázky o spoločnom kráčaní, vzájomnom počúvaní, o mieste, kde môžeme hovoriť, o inšpiráciách, ktoré vychádzajú z našich spoločných modlitieb a slávení, prinášajú množstvo odpovedí, ktoré vyjadrujú bezradnosť, konštatujú pasivitu, nezáujem, odhaľujú, že sme v podstate len akýmisi prijímateľmi služieb Cirkvi, ale takmer nič nedávame. No do týchto tmavých miest niekedy zažiaria vety nádeje: „Potrebujeme sa viac modliť, prinášať obety a konať dobré skutky... Pripomeňme si, kto sme, a verme, že Duch Svätý v nás hovorí. Nebojme sa vytvárať ľuďom príležitosti hovoriť o tom, čo v Cirkvi prežívajú..." Toto je druhá strany týchto stretnutí – počúvanie, čo nám hovorí Duch.
Začať takéto stretnutia znamená radikálnu zmenu – niekto to musí chcieť, musí osloviť ďalších, nájsť si na webe materiály alebo osloviť svojho kňaza či diecézneho koordinátora, postaviť sa pred pozvaných a viesť ich v spoločnom kráčaní a hľadaní odpovedí... Niekto vo farnosti musí začať milovať...
prevzaté zo stránky: dcza.sk