Nedeľné zamyslenia: Prečo premenenie? (2. pôstna nedeľa)

Dosť často počujeme, že Ježiš sa pred tromi apoštolmi premenil na vysokom vrchu preto, aby ich posilnil pre nastávajúci boj. Mal totiž prejsť krutým utrpením a smrťou, čo mohlo nepripravených učeníkov zlomiť. A vlastne ich aj zlomilo. No prečo sa číta toto evanjelium nám, ktorí toto posilnenie nepotrebujeme, lebo vieme, že sa to celé skončilo víťazstvom?

Kľúčom k nájdeniu odpovede na túto otázku je súvislosť evanjelia s ostatnými biblickými textami tejto nedele.

Najprv teda evanjelium. Ježiš ide s tromi apoštolmi na vysoký vrch a tam sa pred nimi premení. Vidia Ježiša v jeho sláve. Ešte nechápu súvislosti, ale vidia, že Ježiš má moc, vidia ho v sláve.

Abrahám dostáva prísľub potomstva hojného ako hviezd na nebi a krajiny „od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat" (Gn 5, 5. 18). My vieme, že Boh svoj sľub naplnil.

Pavol píše Filipanom o vlasti, ktorú máme v nebi, Hovorí o tom, že raz budeme mať oslávené telo (Flp 3, 20. 21). A my vediac, že Boh naplnil prísľub daný Abrahámovi, a vediac, že Ježiš sa premenil, môžeme upierať svoj zrak do budúcnosti v očakávaní, že Boh aj pre nás splní prísľub vlasti v nebi a osláveného tela.

Slová žalmistu v týchto súvislostiach akoby vyjadrovali dve veci. Našou slávou je Boh. Už teraz sme vďaka krstu nejakým spôsobom oslávení: „Boh je moje svetlo a moja spása" (Ž 27, 1). Druhou vecou je žalmistova i naša dôvera: „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich" (v. 13). Potrebujeme vieru i dôveru, lebo čakanie na naplnenie je neraz ťažké. Trvá dlho. Vari sa Abrahám nepokúsil sám si zaobstarať potomka? Nedopadlo to veľmi slávne s Agar a Izmaelom...

Chvíľa, keď aj my budeme mať oslávené telo, je v nedohľadne, keď sa Ježiš vráti... Ale nech čas neoslabuje našu dôveru. Naopak, nech nás motivuje byť čo najlepšie pripravení.

Takže záver: Počujeme dnes slová o Pánovom premenení, aby nás viedli k väčšej túžbe byť s ním. Tá sa naplní, keď s ním budeme žiť. A žiť s ním znamená konať pokánie, hľadať Božie cesty a plniť Božiu vôľu.

Apropo cesta. Už si vykročil na synodálnu cestu – cestu spoločného kráčania?