200 rokov od narodenia Jána Palárika
všetky fotky z tejto slávnosti nájdete v tomto albume: Ján Palárik
Životopis Jána Palárika
Životopis Jána Palárika
(pseudonymy Beskydov, Ján Beskydov, Paliarik Ján)
(* 27. apríl 1822, Raková - † 7. december 1870, Majcichov)
Významná osobnosť XIX. stor., národný dejateľ, rímskokatolícky kňaz, politik, novinár, publicista, vydavateľ, dramatik, básnik, spoluzakladateľ Matice slovenskej v Martine a Spolku svätého Vojtecha v Trnave.
Ján Palárik sa narodil v rodine dedinského učiteľa. Študoval teológiu v Kecskeméte, v Bratislave a v kňazskom seminári v Trnave, kde sa spolu s priateľmi Viktorínom a Hattalom snažili rozvinúť tradície bernolákovcov a pokračovať v diele Jána Hollého. Študoval francúzsku a nemeckú dramatickú literatúru a od začiatku mal vyhranený názor na národnú a slovanskú otázku. Ako publicista presadzoval liberálne a demokratické názory. Ako kaplán vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici v roku 1850 – 51 vydával časopis Cyril a Method, kde navrhol reformu cirkevného života a kritizoval vyšších cirkevných hodnostárov za protiľudový postoj a odnárodňovaciu politiku. Obvinili ho, že šíri nebezpečné myšlienky a odvtedy žil v ustavičnom podozrievaní. Pôsobil na nemeckej fare v Pešti a od roku 1962 v Majcichove pri Trnave, kde v roku 1870 ani nie päťdesiatročný zomrel.
Palárik si po konflikte s cirkevnou hierarchiou našiel inú formu verejného protestu – cestu dramatického autora. Jeho veselohry nám dodnes prinášajú kus dobovej atmosféry z dôležitého obdobia z našich národných dejín, ale aj dôvtipný a hravý konverzačný text, plný optimizmu a bohatý na aforizmy, ktorý bol predtým na našich javiskách neznámy.
Diela:
Spočiatku bol činný najmä v periodikách; vydával časopis Cyrill a Method, neskôr redigoval Katolícke noviny pre dom a cirkev. Jeho literárne dielo sa skladá najmä z divadelných hier, no taktiež z mnohých publicistických diel a niekoľkých učebníc (náboženstva, čítaniek, gramatík pre slovenské školy). Vo svojich dielach vyjadruje najmä dve myšlienky: ozajstné vlastenectvo a snaha o rozmach slovenského jazyka, kultúry, no najmä o uvedomenie si a dôležitosť postavenia slovenského národa. Jeho diela tiež verne opisujú dobovú atmosféru, čím sú dôležitým prínosom pre pochopenie doby, v ktorej žil.
Palárik bojoval za spisovnú slovenčinu (publikácia Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské). Poukazoval na chyby v národnej politike a usiloval sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Do Slovenských novín písal o svojich obavách z opätovného viedenského centralizmu. Neskôr sa stal zástancom spolupráce medzi národmi Uhorska.
Ťažiskom jeho literárnej činnosti je dramatická tvorba. Prispel do nej tromi veselohrami: Inkognito (1858), Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862). Pre všetky tri veselohry je spoločná nielen kritika vyvyšujúcich sa mešťanov a odrodilcov, ale aj princíp deja, v ktorom sa zápletka zakladá na mylnej zámene osôb. Posmrtne vydaná bola Palárikova tragédia Dimitrij Samozvanec. (Hrala sa až o 100 rokov)
