Zamyslenia: Znova záujem o ľudí (26. nedeľa cez rok)
„Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti..." (Ez 18, 27). „‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel" (Mt 21, 29). Vždy je možnosť vykročiť na Božie cesty.
Problémom mnohých kresťanov však veľmi často je, že si myslia, že to (veľmi zjednodušene povedané) znamená chodiť do kostola a ráno i večer sa modliť. Iste, je to dôležité, ale podstatnejšie je byť svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania a jeho moci, ktorou nás zachraňuje. Na svätú omšu chodím a modlím sa, aby som poznával Božie cesty pri ohlasovaní evanjelia, nie iba pre vlastnú svätosť. S Kristom žijem, aby som o tom hovoril ľuďom okolo seba. Ak treba, tak aj slovami. Ak nám toto zmýšľanie chýba, kdesi v nás je chyba.
Čoskoro sa v Ríme začne zasadanie biskupskej synody o synodalite. Všeličo sa o tom píše, objavujú sa rôzne obavy... Ale my si už teraz môžeme zobrať jedno z hlavných ovocí doterajších synodálnych stretnutí – vytvárať skupinky, ktoré sa pravidelne stretávajú nad Božím slovom a na modlitbe a hľadajú, ako prečítané slovo žiť. Nejde o hľadanie problémov, ale o vzťahy, o záujem o ľudí. Ak to nebudeme robiť, tak z roka na rok bude v našej Cirkvi menej ľudí, lebo naša viera nebude plodná – nebude prinášať život ľuďom okolo nás. Boh sa o ľudí zaujíma. My nemôžeme byť iní.
Rozumieš tomu, čo som napísal? Ak áno, tak tento týždeň niekoho pozvi, aby sa s tebou modlil, čítal Písmo a konal dobro. Trvalo, nie len jednorazovo.