Zamyslenia: Svetlo v temnote (5. nedeľa v Cezročnom období)

Jóbovo vnímanie života je pohľadom v temnote. Nečudo, veď to, čo prežíval, určite nebolo radostné, neviedlo k spevu a plesaniu. Možno vnímame podobnosť nášho života s Jóbovým – či už pre chorobu, nešťastie, politickú situáciu plnú temnoty... Mordor sa mocou pokúša utopiť každú nádej.

Pohľad evanjelia je odpoveďou nádeje – temnota (v akejkoľvek podobe) nemá posledné slovo. Je tu Ježiš, ktorý má moc. Vyháňa zlých duchov, uzdravuje choroby a neduhy... Do tmy preniká svetlo.

K tomu nám dnes Cirkev predkladá výzvu žalmistu – máme chváliť Pána, lebo uzdravuje skľúčených srdcom. To znamená nielenže neostávať v pohľade Jóba, nielen žiť v nádeji, že aj v našom probléme (chorobe, neduhu, zle, temnote...) zasiahne Ježiš, ale priamo chváliť Boha, akoby vopred, skôr, ako uvidíme jeho zásah. Lebo veríme: Boh sa ujíma tichých a hriešnikov ponižuje až po zem.

Takáto viera je náročná. Lebo veriť aj vtedy, keď temnota v nejakej podobe zahaľuje našu myseľ, telo, spoločnosť, si vyžaduje každodenný zápas o to, aby sme temnote nepodľahli. Mne napríklad veľmi pomáha nová slovenská verzia Cohenovho Aleluja. Slová Daniela Heviera o Dávidovi, ktorý spáli harfu, lebo už nik nepočúval jeho chvály, a hneď potom o chlapíkovi na dne, ktorý spieval aleluja a k nemu sa pridalo pár stroskotancov, sú nesmierne potešujúce a jasne ukazujú, že „vo všetkom je nejaká trhlina, ktorou dnu preniká svetlo" (to sú Cohenove slová). Spev aleluja môže byť takým svetlom.

Tak aj naša viera v temnotách tohto sveta je trhlina, s ktorou Mordor nepočíta. Veriaci človek si uchováva svetlo, lebo vidí „za". Vidí za smrť, vidí za tragédiu, vidí za bezmocnosť, vidí za spupné reči politika a cez trhlinu jeho viery sa dostáva svetlo tam, kde si temnota myslí, že má neobmedzenú moc.

Poďme ohlasovať toto svetlo. Volá sa Ježiš a je tu s nami. Začnime spievať aleluja, vesmír sa bude otriasať a tma zmizne, keď zažiari svetlo našej viery. Ježišovo svetlo.

zdroj: www.dcza.sk