Zamyslenia: Dve múdrosti (29. nedeľa v Cezročnom období)
Jednou je múdrosť sveta. Mať moc a vládnuť. Mať postavenie a dobre ho využívať – pre svoje ciele.
Druhou je múdrosť Božia. Vládnuť službou. Nepchať sa dopredu, ale službou sa prepracovať na prvé miesto – byť prvý v konaní dobra.
Túto múdrosť veľmi dobre znázorňujú dve veľmi známe literárne diela.
O moci hovorí dielo Duna Franka Herberta. Zlo sa premáha túžbou po moci, formáciou (spojenou až s mágiou) k vládnutiu, ktoré je schopné „urobiť poriadok“ nie získavaním pre dobrú vec, ale mocou.
Druhým dielom je Pán prsteňov J. R. R. Tolkiena. Zlo sa premáha službou pre dobro celku. Službou ochotnou obetovať aj svoj život.
Obe knihy som čítal. Prvá vo mne zanechala pachuť. Skvele napísaná, výborne preložená do slovenčiny, ale plná túžby získať a uplatňovať moc za každú cenu. Druhá mi je veľmi blízka. Nenápadnosť Froda a jeho spoločníkov, ich ochota ísť do hrozných nebezpečenstiev len preto, lebo vedia, že majú poslanie pre dobro spoločenstva, spoločnosti. Nie moc, ale ochota byť a konať pre druhých.
V Cirkvi sme stále ohrození pokušením uplatňovať moc, nie slúžiť. Pane, zachráň nás!
V dôsledku dedičného hriechu je našej narušenej ľudskej prirodzenosti bližšie vládnuť než slúžiť. Ale Božia milosť, ktorú sme dostali v krste a ktorá sa neustále v nás rozmnožuje modlitbou, štúdiom Písma a učenia Cirkvi, slávením sviatostí, životom v malom spoločenstve, službou a svedectvom, nás denne pretvára na služobníkov pre večné dobro a spásu iných. Je to každodenný zápas, ale s Božou milosťou dokážeme aj dnes znova slúžiť...
zdroj: dcza.sk