Zamyslenia: Buď blahoslavenejší (6. nedeľa v Cezročnom období)

 

Pri príprave na písanie tohto textu mi prišlo na um pozrieť sa na „beda" v Starom zákone, najmä v múdroslovných knihách a u prorokov. Ježišove „beda" sú tam veľmi podrobne konkretizované a možno by stálo za to urobiť z toho spytovanie svedomia pre tých, čo majú alebo chcú mať moc. No tiež pre každého z nás. Ale nie o tom chcem písať. Lebo oveľa viac ma priťahujú blahoslavenstvá.

Tie dnešné však vo mne tiež vyvolávajú spytovanie svedomia, hoci na základe inej vety. Pán Ježiš pri štvrtom – o prenasledovaní pre neho – hovorí: „Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!" (Lk 6, 23). Kde je moja radosť a jasot? Čo ma o ne oberá?

Som málo blahoslavený. Nechávam sa znepokojovať vlastnou slabosťou, najmä vnútorným zápasom s myšlienkovým svetom môjho „ja". Ako som to tu kedysi písal, neraz sa púšťam do „imaginárnych" rozhovorov, v ktorých by som chcel ľudí okolo seba meniť, pričom je to len strata času. Veď mám overené, že radšej mám čas venovať modlitbe za tých ľudí, za tie situácie. Ale tiež ma dosť pohlcuje starosť o to, čo sa deje vo svete (jej vyjadrením je tiež návrh na spytovanie svedomia zo začiatku tohto textu).

Poľský kňaz František Blachnický vo svojom denníku Pohľady vo svetle milosti nazýva tejto boj so sebou samým zápasom so sedemhlavou hydrou. Odsekneš v nejakej situácii hlavu pýche, hneď sa ozve vo forme falošnej pokory. Odsekneš hlavu ustarostenosti, hneď sa ozve pochvala pýchy, že aký som dobrý. Hydra ničí každé zameranie sa na Boha. Čo sa s tým dá robiť? Prosiť o milosť.

Chcem byť blahoslavenejší. Radovať sa i v plači, chudobe, o hlade i v prenasledovaní. No toto môže urobiť vo mne iba a jedine milosť. Jedine milosť!

zdroj: www.dcza.sk