Zamyslenia: Posilňovať, povzbudzovať (5. veľkonočná nedeľa)
Čítal som príbeh gréckeho filozofa, ktorý sedel pri ceste neďaleko mesta. Prichádzal nemu pútnik a chcel vedieť, akí ľudia v tom meste žijú. Dostal však otázku: „A akí žili v meste, odkiaľ prichádzaš?" – „Skvelí, dobrosrdeční, láskaví, ochotní..." – „Presne takých nájdeš aj tu." O chvíľu prichádzal iný pútnik a prebehol rovnaký rozhovor – len s inou odpoveďou: „Tam, kde som žil doteraz, sú ľudia plní nenávisti, zloby, lakomstva, zameraní na seba, spupní a arogantní..." – „Presne takých nájdeš aj tu."
Rozumieš? Mnohí vidíme v tých druhých to, čo je v nás samých. A potom obviňujeme – ale nie seba, ale tých „zlých". Dostali sme sa do štádia hlbokých rozdelení. Politici kričia (lebo si myslia, že zastrašovaním, krikom, „robením poriadku" niečo dosiahnu, ale tým sa vyznačuje totalita) a cirkvi mlčia (lebo sa boja? čoho?). Musí sa to otočiť. Cirkvi musia hlasnejšie hovoriť – aj o tom, čo je a čo nie je nenávisť –, a politici musia zmĺknuť a naučiť sa vážiť každé slovo.
Nemáme sa báť žiadať to. My máme ľuďom čo povedať – životom, slovami, zmýšľaním. Nesmieme dovoliť, aby nám niekto iný diktoval témy. Ak sa dnes (nie zajtra, ale dnes!!!) zíde rodina, ak sa zíde pár kňazov, ak príde biskup v kúrii medzi spolupracovníkov, tak prvou a najdôležitejšou témou (a dovolím si povedať, že vlastne jedinou) musí byť Boh a jeho diela. Našou témou má byť vždy a všade zmŕtvychvstalý Ježiš. Lebo hovoriť o veľkých Božích skutkoch, zvestovať Božiu moc, ohlasovať pokánie na odpustenie hriechov, neustále pripomínať a praktizovať Ježišovo nové prikázanie nám síce môže priniesť výsmech a pohŕdanie, ale zároveň mnohí precitnú, spoznajú pravdu a budú znova milovať. Dokonca aj svojich nepriateľov.
Boh robí všetko nové (Zjv 21, 5a). Dovoľme mu premeniť našu spoločnosť.
Pridám ešte antifónu na Benediktus na sviatok svätého Jána Nepomuckého: „Pán mi dal jazyk do daru, budem ho ním chváliť. Aleluja."
zdroj: www.dcza.sk